Lono ženy

Autor: Zuna Vesan Kozánková | 2.12.2013 o 21:30 | (upravené 16.12.2013 o 11:55) Karma článku: 5,21 | Prečítané:  753x

Najstaršia veštiareň v Grécku, zasvätená Veľkej matke Zeme, mora a nebies, sa nazývala Delfy, z gréckeho delphos, čo znamená „lono“. Barbara Walkerová, Ženská encyklopédia mýtov a tajomstiev

Žena bola prvým náboženstvom človeka. Prvým božstvom bola Bohyňa – Matka. Bez nej by život na Zemi nebol možný a viera v ňu bola všeobecne rozšíreným kultom. Dôkazom toho sú nespočetné obrazy paleolitických i neolitických žien. Na možné pochybnosti a otázky, prečo to tak bolo, je jednoduchá odpoveď. Každý predsa pochádzame „z brucha svojej matky“. Aj naša matka vyšla z brucha svojej matky, jej matka tak isto, a tak sa týmto kolobehom dostávame na akýsi úplný začiatok, kde sa stretneme tvárou v tvár s prvou matkou, pramatkou, matkou všetkých ľudí a jej obrovským potenciálom tvorby. Je teda logické považovať ju za Bohyňu. Pre ženu táto Bohyňa symbolizuje jej najhlbšiu bytosť, oslobodzujúcu, vyživujúcu a blahodarnú silu. V symbolickom chápaní je telo ženy utvorené ako vesmír, je jeho rytmom pretkané a žena je nám sprostredkovateľkou vesmírnych zákonov. Podstatu ženského princípu vyjadruje jej menštruačný cyklus, napojenie sa na jeden s vesmírnych objektov – Lunu, ktorý je symbolom jej vzťahu k Zemi, k našej Matke, k našej Bohyni. Tajomstvo ženy sa neobmedzuje len na jej pohlavie, presakuje celou jej bytosťou a zdá sa, že hlavne do jej psychiky. Bohyňa neobmedzuje ženu, aby bola len telom, ale prebúdza jej dušu a emócie. Cez bohyňu môže žena poznať silu svojho hnevu a agresivity, rovnako ako aj bezmedznej lásky. Žena je intuitívna, pretože je naladená na kozmické rytmy. I keď o tom moderná žena možno nevie, vo svojej podstate pozná tajomstvo vesmíru, tajomstvo života, i tajomstvo zdravia. V podvedomí pozná silu liečivých bylín, či poriadku plodnosti všetkého naokolo. Práve žena sa v archaických národoch starala o poľnohospodárstvo, verilo sa, že jej oplodňujúca sila pôsobí aj na úrodnosť Zeme. Brucho ženy Predpokladám, že každý z nás si vie predstaviť nejakú prehistorickú sošku bohyne plodnosti, bruchatú a prsnatú ženu, poriadne ukotvenú k zemi. Možno jej niektoré stelesnenia pôsobia až ako karikatúry, ale ako inak sa dala v tom období stelesniť tá nevyčerpateľná plodnosť ako symbolom veľkého brucha a objemných pŕs? Bruchom, z ktorého vzišli všetky tie deti? A tak isto aj jej schopnosť uživiť všetko jej potomstvo je možné znázorniť len obrovskými prsiami, ktoré sa toho brucha dotýkajú. Tu namiesto estetiky vládne hlboká symbolika, ktorej treba rozumieť. Na túto primárnu skúsenosť a predstavu nadväzuje kult Matky Zeme, ako jednoznačného ženského princípu, napríklad v niektorých náboženstvách domorodých indiánov severnej či južnej Ameriky. I napriek potupe, ktorou domorodý americký ľud za posledné storočia prešiel, má jeho podstatná skupina i dnes dostatok sily a chuti hovoriť o raji na Zemi a žiť v ňom plná radosti a vnútornej hĺbky. Má dostatok sily šíriť toto vedomie aj medzi ľuďmi civilizovaných spoločností dnešnej Ameriky, či Európy. Starešinovia a šamani kmeňov Hopi či Lakotov cestujú po svete, vedú workshopy, prednášky, liečia ľudí, ktorí ochoreli následkom nástrah modernej civilizácie. Odkiaľ sa v nich tá sila berie? Práve v nezabúdaní uctievania bohyne Matky Zeme, ženského princípu. Je pre nich posvätná, rovnako ako Veľký duch, mužský princíp. Vravia, že žijú v raji. Veď čo viac by mohli viac chcieť, ako žiť v harmónii s Ňou? Každá starobylá kultúra obsahuje tento kult. Bola to tá archaická bohyňa, prvopočiatočné božstvo, patrónka lovcov doby kamennej a prvá rozsievačka zrna, pre uctievanie ktorej sa k jej obrazu vytvárali umelecké diela. Ona dávala podnet k hudbe, poézii, k tancu. Tanec v bruchu ženy Sila, ktorá vytvára vajíčko, je najväčšou tvorivou silou. Práve vo vlhkosti a temnote ženského lona sa vynárajú prvopočiatočné kozmické sily, či už je vajíčko oplodnené alebo nie. Ak pochopíme, čo naozaj pôsobí v maternici, pochopíme tajomstvo vesmíru. Ženské lono je malou „maketkou“ vesmíru, so všetkými tvoriacimi silami, s jeho tancom tvorenia. Ako inak by sme mohli nazvať rôzne vesmírne cykly a pochody ako tvorivým tancom? Špirálovité chorovody galaxií, rýchle prebehy komét, výbuchy supernov, hry príťažlivosti, dostredivé tance čiernych dier... Takýto vesmír môžeme pozorovať aj v ženskom tele, od erupcií vajíčok, cez špirálovité energetické toky vaječníkov, až po temnotu samotnej maternice, s obrovským potenciálom svetla - nového života. Mikrokozmos v makrokozme ďalšieho makrokozmu. Ženské vnútro neustále tancuje. Telo tehotnej ženy, navyše tancuje tancom tvorby novej ľudskej bytosti. Niekde v jej hĺbke spí zvinutá skúsenosť všetkých minulých generácií, prenos pre život celého ľudstva. Tento úžasný tvorivý dynamizmus oživuje atómy a galaxie vesmíru, no necháva vzklíčiť aj obilie, rozmnožuje baktérie, žije prítomný v každom okamihu v každej žene, a nielen behom tehotenstva. Dom v dome Obilná sýpka plná životodárneho obilia, to je ženská maternica. Je akýmsi vnútorným domom vo vlastnom dome ženy. Ženina výnimočnosť spočíva v jej dvojdomosti, čím sa výrazne odlišuje od muža. Maternica je, idúc ruka v ruke so ženským princípom ako takým, extrémne prispôsobivý orgán s vynikajúcou pevnosťou a silou. Je zo všetkých orgánov najviac schopný zväčšiť svoju veľkosť, neuberajúc si pri tom na vlastnej sile. Tento dom pre nové dieťa rastie v žene až dovtedy, kým nový tvor nepotrebuje jej vnútornú ochranu a živiny, a je schopný žiť mimo tela. Maternica je dutý svalový orgán ležiaci v panvy, „vak“ veľkosti a tvaru hrušky, vážiaci cca 60g. Je, okrem iných úponov, silnými väzmi upevnená na vertikálnu oporu tela – na chrbticu. Tým tento orgán od prvého momentu tvorby novej ľudskej bytosti, učí byť v spojení s touto životne dôležitou oporou ľudského tela a je platformou pre duchovnú vertikálu zároveň. U netehotnej ženy leží maternica takmer vodorovne, behom tehotenstva sa jej poloha mení do takmer zvislej, dosahuje dĺžku až 30 cm a hmotnosť až 1 kg (samotná svalovina bez dieťaťa). Pri raste dieťaťa mu poskytuje prenos všetkých živín, ktoré dieťa potrebuje, poskytuje mu teplo, istotu, lásku. Je zároveň schopná značnej a predĺženej námahy počas vypudzovania plodu počas pôrodu. Toľko potenciálu driemajúceho v tejto malej hruštičke. Maternicu si môžeme predstaviť ako dom v dome, alebo ako pôdu, či už symbolickú alebo biologickú, v ktorej sa časom uhniezdia a vyrastú plodné semienka z vaječníkov. Alebo ako jaskyňu v útrobách zeme, poskytujúcej ochranu a domov. Keď žena nie je tehotná, maternica zaberá relatívne malé miesto v panvovej oblasti, takmer akoby nebola. Jej potenciál je však ohromný a každá žena sa musí naučiť žiť vo vnútornej symbióze s týmto domom, dómom, chrámom. V tradičnej čínskej medicíne je maternica nazývaná aj pojmom „Zigong“, čo znamená „Chrám dieťaťa“. Nezávisle od toho, či dieťa obsahuje alebo nie. Maternici sa zriedkakedy venovala pozornosť mimo spojitosti s tehotenstvom, čo je skutočnosť, ktorá odráža základnú kultúrnu predpojatosť našej spoločnosti. Na maternicu sa pozerá ako na miesto zrodu ďalšieho človeka, a je teda oceňovaná vtedy, keď plní túto funkciu. V prípadoch, že už žena splnila svoje materské poslanie a rozhodla sa už nemať deti, je moderná medicína toho názoru, že maternica nemá sama o sebe zvláštnu hodnotu. Aký hlboký omyl! Ženám sa tým vštepuje názor, že majú cenu len vtedy, keď sú matky, čo je hlboký omyl dvojnásobne. Americká gynekologička Christiane Northrupová píše vo svojej knihe „Žena, telo a duše“, zameranej na psychické aspekty ženských problémov, toto: „Podceňovanie maternice zo strany lekárov i verejnosti prispieva k tomu, že po cisárskom reze je hysterektómia (chirurgické odňatie maternice) druhým najčastejším chirurgickým zákrokom v USA. Počet prípadov hysterektómie sa v USA zvyšuje tak rýchlo, že o niekoľko rokov nebude mať 50 percent žien vo veku šesťdesiat päť rokov maternicu.“ A pritom sa vôbec nepripúšťa vzťah maternice k psychike ženy, jej vzťah k tvorivosti ako takej. Citujem ďalej: „Maternica má z hľadiska energie súvislosť s ženiným najvnútornejším zmyslom pre seba samú a vlastný vnútorný svet. V snoch je symbolizovaná vlastnou osobou a osobami, ktoré by žena rada zrodila. Zdravotný stav maternice odráža skutočný emocionálny stav ženy a jej vieru v seba samú. Zdravie maternice je ohrozené, pokiaľ si žena dostatočne neverí alebo je nadmierne sebakritická. Zdravie vnútorných pohlavných orgánov ženy závisí na tom, či sa žena cíti schopná, kompetentná a či vie naplno rozvíjať svoju kreativitu. Musí sama seba dobre hodnotiť a mať dobré vzťahy s ľuďmi, ktorí ju obklopujú. Naopak vzťahy, ktoré sú pre ňu stresujúce a obmedzujúce, môžu tieto orgány negatívne ovplyvniť.“ Schopnosť ženy nechať vo svojom tele vytvoriť dieťa a vyživovať ho zo zdrojov svojho tela je podporovaná činnosťou maternice a jej spolupráce s určitými žľazami a nervovou sústavou. Schopnosť jej tvorby má však širší záber. Ženina kreativita, ktorá nemusí s dieťaťom vôbec súvisieť, sídli rovnako v maternici a je s intuitívnou oblasťou mozgovej činnosti priamo prepojená. Preto ženy, ktoré vo svojom živote z rôznych dôvodov blokujú svoju kreativitu (napr. sa venujú príliš rodine a zabúdajú pritom na svoje potreby, pracujú v zamestnaní, kde sú len vykonávateľkami nejakých mechanických pokynov...), si narušujú prirodzené energetické prostredie vlastnej maternice, čo sa môže po čase prejaviť rôznymi problémami s týmto orgánom. Spiace ženstvo Žijeme v spoločnosti, kde výchova systematicky pestuje mužské hodnoty nielen u muža, ale aj u ženy. Naše patriarchálne myslenie vytvorilo technokratickú civilizáciu bez duše, ideálu a skutočnej lásky. To, v čom žijeme dnes, je výsledkom dlhodobého „plienenia“ ženského rodu a ženského princípu zo strachu pred jeho silou. Dnes nás už neupália za to, že zbierame byliny, liečime prostredníctvom reiki, krištáľov, tanca, či energiou na diaľku, alebo tancujeme pred nejakou sochou. Avšak i dnes je tým kvalita nášho života výrazne obmedzená. Nemôžme rodiť v podmienkach, aké sú pre telo ženy prirodzené, a v akých by sme tým pádom chceli, svoje zdravie sme zverili do rúk lekárov a vzdávame sa zodpovednosti zaň, náš prirodzený menštruačný cyklus sa stal tabu i medzi nami samotnými... Ľudstvo stratilo zmysel pre ženský princíp, stratilo ženu. Prinajmenšom ju dôkladne uspalo. Patriarchálna logika vedie bohužiaľ k poníženiu ženy, k jej zatlačeniu „do kuchyne“ a dáva jej cieľ slúžiť svojmu mužovi a zachovávať rod. Žena preto dnes spí a nemôže sa naplno prejaviť, alebo neadekvátne kričí. Prejavuje sa buď ako nadmerne emancipovaná žena, búriaca sa proti mužskému tlaku, no pritom kráčajúca tou istou cestou – cestou uvažovania tzv. patriarchálneho systému. Alebo sa prejavuje ako obraz mužových skreslených predstáv o nej - žena ako matka, poslušná a zároveň reprezentujúca manželka, žena ako prázdny sex symbol, ako reklamné lákadlo na čokoľvek, dajme tomu aj na obkladačky do kúpeľne. Tak sa nakoniec často stáva, že žena, ktorá má do podvedomia vsiaknutú predstavu napasovať do mužovej predstavy o žene, je úplne nezmyselne ochotná nechať si implantovať do svojho vlastného tela umelé hmoty. Nie je schopná zamyslieť sa nad svojim vlastným telom a vnútrom, ale veriť lekárovi (poväčšine mužovi), čoho výsledkom je to, že bez rozmyslu pravidelne prijíma chemické hormóny. Za najsymbolickejší považujem stav, kedy ženy, z „poverenia“ nášho systému „ochrany zdravia“, prichádzajú na základe „rád“ gynekológov o svoje maternice, o orgány, ktoré ich napájajú na ich vlastný zdroj, na studnicu ich tvorivosti. Nemám nič proti mužom. Mužov milujem a mnohých z nich si nesmierne vážim. Muž je ženiným dôležitým doplnením, bez neho by život nebol možný, bez jeho energie by žena nebola ženou. Lenže zrejme nie je čosi v rovnováhe, keď racio, ktoré teraz vládne, vedie k zotročovaniu a plieneniu našej planéty, tej najpôvodnejšej ŽENY, odkiaľ všetci pochádzame. Sila Bohyňe, sila tvorby Je nepochopiteľné, čím je žena schopná prechádzať. Pôrod a výchova jedného dieťaťa zoberie žene päť rokov života. I napriek tomu, že je to krásny a plný úsek života, je to tak. I navzdory intenzite pôrodných bolestí, navzdory mnohým odriekaniam so svojich potrieb, únave a emocionálnemu či fyzickému vyčerpaniu, je väčšina žien ochotná podstúpiť tento stav a jeho „dôsledky“ znova a znova. Ide o akési „kmeňové“ rozhodnutie rýdzo intuitívnej povahy. Biologický pud je v žene nesmierne silný, pud tvorby, starostlivosti, pud po pocite dvojdomosti vlastného tela. Našťastie sa svet pomaly mení. Mnoho mužov sa začína zaujímať o ženský princíp vo svojich partnerkách, ale aj v ich vlastných vnútrach, začínajú vnímať svoje partnerky ako skutočne doplňujúce póly ich samotných, snažia sa im rozumieť, zaujímajú sa o ich vnútorný život a podporujú ich rast. Zúčastňujú sa pôrodov vlastných potomkov, čím sú ženám nesmiernou oporou a zároveň rodine významným stmeľovacím prvkom. Nedevalvujú ženské názory a ich potreby stretávať sa v ženských kruhoch a čerpať energiu od seba navzájom. Rešpektujú silu liečenia prírodnými cestami a vnímajú prírodu ako dar a oporu, ktorú treba chrániť. Vďaka za to. Zdroje inšpirácií: Chriastiane Northrupová „Žena, telo a duše“, André Van Lysebeth „Tantra“.
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Po zrátaní 70 percent hlasov z volebných urien je nereálne, aby Hofer nepriaznivý stav zvrátil.

PLUS

Architekt: Niektoré sedačky sú zámerne nepohodlné

Aké chyby robíme pri zariaďovaní obývačky?

SVET

Muž zastrelil vo Fínsku starostku mesta a dve novinárky

Každú zasiahol ranami z pušky do hlavy a trupu.


Už ste čítali?