Aj naše obličky potrebujú pripojiť na nabíjačku

Autor: Zuna Vesan Kozánková | 7.12.2013 o 8:23 | (upravené 8.12.2013 o 8:08) Karma článku: 8,91 | Prečítané:  1154x

Pri slove obličky (alebo hovorovo ľadviny), nabehne bežnému človeku asociácia bolesti spojenej s obličkovými kameňmi, alebo si ešte dokáže predstaviť dva orgány niekde na chrbte, ktoré nevieme síce akým presným mechanizmom, ale učili sme sa čosi o tom, že filtrujú krv, tvoria tým moč, ktorý ako odpadovú látku z tela vylučujeme. Vieme ešte aj to, že bez jednej obličky sa dá žiť, takže v pohode... Málokoho však napadne spájať naše obličky s čímsi, na čom náš život stojí a padá. Keď poviem, že obličky sú náš poklad, tak si asi pomyslíte, že preháňam.

Nepreháňam! Každý orgán nášho tela má niečo na starosti. Obličky majú podľa čínskej medicíny na starosti náš „korienok“, náš začiatok, bez ktorého by nebolo nič. Našu zdedenú silu po rodičoch a po všetkých generáciách našich predkov, ktorú máme možnosť v tomto živote a v tomto tele využívať. Obličky, i keď by to do nich málokto bol povedal, sú ako vzácna kráľovská pokladnica, v ktorej sú schované tie najvytríbenejšie poklady, ktoré tam kráľovský rod ukladá po celé generácie. Kvalita energie obličiek určuje množstvo našej životnej energie, určuje našu výkonnosť, talent, inteligenciu, predispozície k chorobám i schopnosť sa s nimi v živote popasovať. Zákonite tým určuje aj dĺžku a kvalitu nášho života, radosť z neho, dôveru v neho a chuť ho žiť. Má na starosti aj našu schopnosť predať to všetko ďalej, teda schopnosť splodiť potomkov a preniesť tieto poklady ďalej do budúcnosti. Ide o tzv. „prenatálnu energiu“, ktorá v obličkách sídli. Pri narodení jej dostaneme dostatok, bohužiaľ však nie neobnoviteľná. Dokážu ju obnovovať len majstri Qigongu. Obličky si môžeme predstaviť ako batériu, presnejšie povedané - poriadne napeckovanú batériu. Takú sme ju dostali pri počatí a s takou sme sa narodili, bola nám venovaná ako dar do vienka. Spôsob a rýchlosť, akými ju spotrebujeme, závisí na našom spôsobe života. Prenatálnu energiu si môžeme predstaviť aj ako ropu v plnom ropnom vrte. Je jej dosť, všetci sú z toho nadšení, čerpáme ako diví, čerpáme bez obnovovania..., a tak raz dôjde! A ak dôjde, už sa nedá naštartovať. U človeka sa takýto stav nazýva absolútne vyčerpanie, v konečnom dôsledku - smrť. Kým je človek mladý, veľmi dobre na tejto energii funguje, jej úbytky moc nebadá, pretože jej je dosť. Možno ich aj badá, ale dokáže ich rýchlo prekonať a zakryť ďalšími aktivitami. Zriedkakto si obličky vedome híčka, pretože si uvedomuje krátkodobosť, prchavosť a krehkosť v ich paradoxne obrovskej sile. Čo energiu obličiek vyčerpáva? V prvom rade sú to dennodenné metabolické činnosti nášho organizmu - trávenie, premýšľanie, prirodzená nočná detoxikácia, regenerácia buniek, rozmnožovanie... Keby však naše telo spotrebovávalo energiu len na tieto úkony, dožilo by sa v zdraví 150 rokov. Takého veku sa dožívali taoisti, ktorí so svojou energiou vedome pracovali. My sme však tvory vynaliezavé a svojim spôsobom života k jej úbytku veľmi „prispievame“. Ako si vykrádame svoj vlastný poklad? Hneď niekoľkými, pre človeka charakteristickými činnosťami. Životom proti rytmu prírody, kam patrí napríklad ponocovanie, nočné služby, časté cestovanie cez časové pásma, no i časté cestovanie celkovo a to všetko bez dodatočného odpočinku. Rovnako aj nerešpektovaním prirodzených energetických zmien v prírode, ktorej sme súčasťou a teda fungovaním v rovnakom tempe v každom ročnom období. Je nelogické a neprirodzené pracovať v zime s toľkým nasadením ako napríklad na jar. Obličky sú „odstreľované“ našou záľubou v extrémoch - nadmerné vyčerpávanie organizmu, extrémne náročná fyzická i mentálna práca, nadmerný sex, nadmerné hladovky, neustále cestovanie, časté potápanie, pohyb vo veľkých nadmorských výškach, adrenalínové a vytrvalostné športy, vystavovanie sa nadmerným poveternostným vplyvom. Obličky ďalej neznášajú chlad a zúfalo nariekajú, keď mladé devy chodia po svete s odhalenými pupkami (a zozadu s odhalenými obličkami), keď v lete či v zime pijeme chladené nápoje, či chodíme po studenej podlahe, keď si v zime kvôli účesu, alebo kvôli tomu, že v čiapke vyzeráme blbo, nezakrývame uši. Obličky trpia permanentným nedostatkom spánku, ktorý je základom ich regenerácie. Vyčerpáva ich veľké množstvo pôrodov, i potratov, u mužov veľké množstvo ejakulácií. Obličky milujú radosť zo života, zanietenie pre to, čo konáme, preto im nesvedčí, keď pracujeme bez radosti, iba pre peniaze. Nemajú radi ani príliš mnoho zmyslových aktivít, kam patrí aj „čumenie“ do bedne, TV ale aj PC, neustále surfovanie, najmä večer pred spaním. Z hľadiska stravovania nemajú radi diéty, konzumáciu mimosezónnych potravín, rafinovanú soľ, jej nadbytok ale aj nedostatok, rafinovaný cukor, bielu múka a všetky E-čka, nedostatok, ale aj nadbytok tekutín. V neposlednom rade obličky trpia neharmonickými medziľudskými vzťahmi, ale aj strachom, ktorý máme buď opodstatnený, alebo si ho umelo vyživujeme napríklad TV správami. A prečo toľko rečí o obličkách práve teraz? Zima je čas, kedy naše obličky potrebujú trošku poláskať. Potrebujú, aby sme im prejavili vďaku za to všetko, čo pre nás robia, možno sa im trošku aj ospravedlnili za našu dennodennú ignoráciu. Obličky milujú pre nás pracovať, no potrebujú aj našu spoluprácu vo forme oddychu. Zima je čas, kedy treba vypnúť z toho celoročného rytmu a spomaliť. Dokonca sa i prepnúť do „zimného spánku“ (ako na to sa dočítate v blogu „Doprajme si zimný spánok“). V pokojnejšom pracovnom i osobnom mode takto pripojíme obličky na nabíjačku, aby sme na jar mohli nabití vykročiť do nového života. A aké benefity dostaneme za svoj pekný vzťah k obličkám a starostlivosti o ne? Bude nám to lepšie zapaľovať, pretože energia obličiek má dosah aj na mozog a pamäť, privedieme na svet kopec zdravých detí, alebo sa nám „len“ prosto zlepší libido, lebo obličky majú dosah aj na sex a prenos genetiky. Zlepší sa nám trávenie, pretože obličky pomáhajú tráviacim orgánom zahrievať a transformovať jedlo v energiu. Naše vlasy budú kvalitné a dlho pôvodne farbené, zuby sa budú menej kaziť a sluch bude jasný, pretože obličky majú na starosti aj tieto oblasti. Nebudeme trpieť chladom, studené ruky, nohy, zadok sa stanú minulosťou. Ak si náhodou dolámeme nejaké údy, obličky v našom organizme zalobujú pre rýchlejšiu regeneráciu, pretože majú dopad na výživu kostí. Znamená to, že aj s pribúdajúcim vekom problémy s kĺbmi a rednutím kostí nebudú také rapídne a dramatické, ako je bežné. Energeticky plné obličky nám podporia našu dôveru v život a teda chuť ho žiť a prekonávať prekážky. O obličkách by sa dalo ešte veľa popísať, ale už radšej idem oddychovať :-). A čo vy? Myslíte, že sa s nimi oplatí dať do partie a spolupracovať s nimi?
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Po zrátaní 70 percent hlasov z volebných urien je nereálne, aby Hofer nepriaznivý stav zvrátil.

PLUS

Architekt: Niektoré sedačky sú zámerne nepohodlné

Aké chyby robíme pri zariaďovaní obývačky?

SVET

Muž zastrelil vo Fínsku starostku mesta a dve novinárky

Každú zasiahol ranami z pušky do hlavy a trupu.


Už ste čítali?