V dobe, keď všetko chceme mať hneď, keď prípadné zostupy berieme ako koniec sveta, keď dôležitým krízam – pracovným, životným či partnerským, nedovolíme vykonať svoju službu, ale snažíme sa zotrieť ich zo stola, či radšej nahradiť niečím iným, v dobe, keď na rýchlosti prenosu dát závisí naše šťastie..., je čakanie absolútne OUT. A pritom je tak nevyhnutne IN.Čakanie si vyžaduje určitú dávku „smrtischopnosti“. Umrieť musia naše túžby, očakávania, nutkania..., aby sa esencia čakania premenila na priezračný magický diamant. Je to alchýmia života, podvolenie sa transformáciám bez nášho pričinenia. Tým diamantom je tzv. pravá chvíľa; chvíľa, kedy to, čo má prísť, to, čo sa má stať, či prejaviť sa, nastane v tú pravú chvíľu. To je TAO, to je „Wu wei“ - konanie v nekonaní. Strom dnes neraší nové listy, čaká. V tom čakaní zbiera sily a svojimi prežitými skúsenosťami živí svoju budúcnosť, modeluje svoj ďalší zdravý letokruh. V čakaní koná. Strom je majster taoista a ja som sa zapísala do jeho učenia.
17. dec 2013 o 08:07
Páči sa: 1x
Prečítané: 622x
Strom je majster taoista
Vietor ho zobliekol úplne donaha a jesenný dážď z neho zmyl posledný prach, aby vstupom do zimy mohol strom začať naplno kontemplovať. S dychom stiahnutým do vnútra, začína v hĺbke svojej večnosti čakať. Strom je majstrom v čakaní, je obnaženým stelesnením trpezlivosti.
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(8)