Slnovrat je bardo Zeme

Zimný Slnovrat – deň s veľkým D pre prírodné národy a ľudí, ktorí sú napojení na rytmus Zeme. Sviatok návratu slnka, ktorí sme aj my, Slovania, kedysi dávno oslavovali. Sviatok dnes zatlačený do úzadia, no konečne navracajúci sa medzi nás. Zimný Slnovrat - oslava odchodu tmy, oslava príchodu svetla, návratu slnečného svetla a jeho životodárnej energie, ktorej bude od týchto dní opäť pribúdať. Symbolicky je teda Zimný Slnovrat stelesnením smrti i zvovuzrodenia zároveň. Smrti, ktorá je súčasťou života, a života, ktorý má svoj koreň v smrti. 21.12. je deň, kedy tma v cykle roku, ale aj symbolicky tma v našom živote, nabrala na najsilnejších obrátkach. Je dňom, kedy to náročné a ťažké je na vrchole, a teda končí a následne musí prísť niečo nové. Smrť je s nami neustále. Keď sa zamyslíme nad cyklickým behom, ktorý je podstatou fungovania prírody okolo nás i nás samotných, zistíme, že sme za náš jeden život súčasťou hneď niekoľkých smrtí. Tak, ako je jar znovuzrodením, leto kulmináciou energie, jeseň zberom úrody a prirodzenou prípravou na oddych, zima je v tomto zmysle nevyhnutnou smrťou. Keby nebolo tejto každoročnej smrti – zimy, kedy mnohé bytosti v prírode prirodzene hibernujú, či dokonca skutočne umierajú, nenastal by nový život. Denne nám vypadne niekoľko desiatok vlasov, aby mohli vyrásť nové, odumrie nám niekoľko buniek, aby došlo k ich obnove... Mnohé naše myšlienky, názory a zásady musia umrieť, aby sa mohli v rámci nášho vývoja objaviť nové... Smrť je nevyhnutným prechodom k novej fáze života. Táto reinkarnácia je aj našou podstatou. Obdobie Zimného Slnovratu je silným obdobím. Je pozastavením sa v mŕtvom bode.Po Slnovrate (21.12.) nasledujú tri dni „ničoho“, tri dni kulminácie, čakania, dúfania..., času, kedy svetla akoby nepribúdalo a ani neubúdalo. Je to chvíľkový pobyt v bode nula, kedy sa to staré už uskutočnilo a to nové ešte nenastalo. Následne po tomto napätí, sa 24.12. všetko preklopí na opačnú stranu, „zrodí“ sa svetlo, slnko „vypáli dieru“ do najčernejšej tmy. Vskutku silný čas, pretože nič nenecháva svetlu vyniknúť tak silno, ako práve tma. Toto obdobie pripodobňujem k „bardo“. Termín „bardo“ poznáme z tibetskej duchovnej náuky, doslovne znamená „medzi dvoma“ („bar“- uprostred, „do“ dvoch) a je procesom, ktorý nastáva po smrti človeka. Je to obdobie, kedy duša zomrelého prechádza medzi dvoma existenciami. Po fyzickej smrti sa duša oddelená od tela „potrebuje v tejto situácii zorientovať“, pobudnúť v „ničom“, zotrvať, zhodnotiť prežité, kým nadíde čas pre vstup do ďalšieho života. Na zhodnocovanie prežitého, na uvedomenie si kvality života, je čas Slnovratu veľmi vhodný. Dôležitosť toho medzičasu si vyžaduje oslavu, nielen oslavu narodenia svetla 24.12., ale aj oslavu ukončenia tmy 21.12. a tej kulminácie medzi tým. Sme Slovania a Slovania boli vždy prírodným národom, oslavujúcim prírodné javy, prírodné zákony. Na Slnovrat oslavujeme smrť aj život zároveň, prejavujeme úctu k tomuto dokonalému kolobehu, oslavujeme silu Slnka, ktoré nám prináša svetlo, teplo a energiu pre život. Oslavujeme boží tok. Stretávame sa v prírode, na lúkach zapaľujeme obradné vatry, okolo ktorých tancujeme, hráme na rôzne nástroje, spievame, očisťujeme sa, symbolicky sa lúčime s tým, čo už skončilo a prosíme o to nové. Sú to nádherné oslavy, pri ktorých má každý možnosť napojiť sa na zdroj. Nie je nič jednoduchšie ako si vygooglovať nejakú skupinu, ktorá slnovratové oslavy organizuje v okolí a pripojiť sa. Krásne sviatky.